NARODENIE NAŠEJ PRESVÄTEJ VLÁDKYNE, BOHORODIČKY MÁRIE, VŽDY PANNY

Sviatok narodenia presvätej Bohorodičky sa slávil v Konštantínopole už v 6. storočí. Pôvod má pravdepodobne v zasvätení Chrámu sv. Anny v Jeruzaleme, ktorý bol postavený v 5. storočí. V rámci cirkevného roka predobrazuje sviatok Kristovho narodenia a tematizuje situáciu, že za našu spásu nevďačíme prirodzenej dobrote človeka, ale len božskej milosti, ktorá ako zázrak vnikla do našich dejín a zmenila ich. Táto situácia sa vykresľuje aj obrazne tým, že legenda sviatku siaha po apokryfnom Jakubovom protoevanjeliu. V ňom sa rozpráva, že Joachim a Anna boli dlho bezdetní a veľmi preto trpeli, až sa na ich modlitby anjel zjavil Anne v záhrade a postiacemu sa Joachimovi v púšti a prisľúbil im požehnané potomstvo, načo bol zrušená Annina neplodnosť a počala Máriu, Bohorodičku. V spevoch tohto sviatku sú Joachim a Anna videní ako opak Adama a Evy. Toto objasňuje význam vykresleného: ide o ľudskú prirodzenosť ako takú, ktorá sa cez naše hriechy stala neplodnou, takže sa už viac nijakým spôsobom nedokáže sama spasiť. Keď sa jej napriek tomu dostane Božieho narodenia, potom len preto, lebo sám Boh sa jej ujíma cez zázrak svojej milosti a odstraňuje jej neplodnosť. To však znamená, že sviatok Narodenia Božej Matky je vo svojom najvlastnejšom, najhlbšom význame Pánovým sviatkom a chváli zázrak prijatia a spásy našej skazenej prirodzenosti našim Pánom a Bohom Ježišom Kristom. (Sergius Heitz: Mysterium der Anbetung 1)..

Tropár, 4. hlas

Tvoje narodenie, Bohorodička Panna, zvestovalo radosť celému svetu, lebo z teba zažiarilo Slnko pravdy, Kristus, Boh náš, ktorý zrušil kliatbu hriechu a dal nám požehnanie. Zvíťazil nad smrťou a obdaril nás večným životom.

Kondák, 4. hlas

Tvoje narodenie, Prečistá, zbavilo Joachima a Annu hanby bezdetnosti, Adama a Evu večnej smrti. Aj tvoj ľud oslavuje zbavený dedičnej viny. Preto ti vďačne spieva: „Neplodná Anna porodila Bohorodičku a darkyňu nášho života.“