ZAČIATOK CIRKEVNÉHO ROKA

V gréckokatolíckom/byzantskom obrade sa cirkevný/liturgický rok začína 1. septembra. Má dve konštitutívne zložky: okruh pohyblivých sviatkov, ktoré sú orientované na lunárny cyklus a odvíjajú sa od termínu sviatku Paschy, ktorý sa každoročne mení. Okruh nepohyblivých sviatkov, ktorý je orientovaný na solárny cyklus.

Najdôležitejšie pohyblivé sviatky:

Kvetná nedeľa; Svätý a veľký piatok; Nedeľa Paschy; Pondelok Svetlého týždňa (1. deň po Nedeli Paschy); Pánovo nanebovstúpenie (40. deň po Pasche), Zostúpenie Sv. Ducha (50. deň po Pasche), Pondelok Sv. Ducha (1. deň po sviatku Zostúpenia); Nedeľa všetkých svätých (7. deň po sviatku Zostúpenia)

Najdôležitejšie nepohyblivé sviatky:

Narodenie Bohorodičky (8. september); Povýšenie Kríža (14. september); Bohorodička Ochrankyňa (1. október); Vstup Bohorodičky do chrámu (21. november); Nepoškvrnené počatie Bohorodičky (8. december); Kristovo narodenie (25. december); Zhromaždenie k Bohorodičke (26. december); Obrezanie Pána (1. január); Bohozjavenie (6. január); Stretnutie Pána (2. február); Zvestovanie Bohorodičke (25. marec); Narodenie Jána Krstiteľa (24. jún); Sviatok sv. Petra a Pavla (29. jún), Premenenie Pána (6. august); Zosnutie Bohorodičky (15. august)

Sviatky sa delia do niekoľkých kategórií, pričom niektoré veľké sviatky majú aj obdobie predsviatku a posviatku.

Najväčším sviatkom liturgického roka je Pascha (Veľká noc). Na pamiatku Veľkej noci sa každá nedeľa slávi ako deň Kristovho vzkriesenia.

Sviatku Paschy predchádza Veľký pôst, a tomu zas predpôstne obdobie. Pôst predchádza aj sviatku Kristovho narodenia (Filipovka), sviatku sv. Petra a Pavla (Petro-pavlovský pôst) a sviatku Zosnutia Bohorodičky (Uspenský pôst).